H-reflex – Nervus Tibialis

Technika merania

H reflex meriame použitím povrchovej stimulácie a povrchovými elektródami. Stimulačná katóda (čierna) by mala byť orientovaná proximálne. Na aktiváciu veľkých senzorických vlákien používame pulzy s dlhým trvaním (1 ms). Stimulačná frekvencia by nemala presiahnuť 0,2 Hz (jeden stimul za 5 sekund), aby mohlo nastať zotavenie poaktivačného poklesu H reflexu z predchádzajúceho stimulu.

• Je potrebné získať sériu odpovedí.
• Začneme submaximálnou stimuláciou a zvyšujeme až po supramaximálnu stimuláciu.
• Musíme overiť, či „neskorá“ odpoveď môže byť väčšia ako predchádzajúca motorická odpoveď.
• Určíme ktorá H odpoveď má najväčšiu amplitúdu.
• Ukážeme, že zvyšovaním stimulu nastáva pokles H odpovede.

Latencie meriame na počiatku odpovede (onset).

Amplitúdy meriame peak-to-peak.

Tibiálny H-reflex (záznam z m. soleus)

Poloha pacienta: Pacient leží na bruchu, chodidlá voľne prečnievajú cez okraj lôžka, dolná končatina je úplne uvoľnená. Svalové napätie H-reflex ovplyvňuje, preto na uvoľnení záleží.

Záznamové elektródy:

Na záznam používame povrchové elektródy. Elektródy umiestnime nasledovne:

Aktívnu elektródu (čierna, – polarita) umiestnime nad m. soleus, v strede zadnej strany predkolenia, asi 2–3 cm distálne od miesta, kde sa bruchá m. gastrocnemius spájajú do Achillovej šľachy.

Referenčnú elektródu (červená, + polarita) umiestnime na Achillovu šľachu.

Umiestnenie zemniacej elektródy:

Zemniacu elektródu umiestnime na predkolení medzi miestom stimulácie a záznamu.

Stimulácia:

Stimulujeme n. tibialis v podkolennej jamke (fossa poplitea). Katóda (-, čierna polarita stimulačnej elektródy) je orientovaná proximálne, anóda (+) distálne. Používame pulz s trvaním 1 ms a frekvenciu najviac 0,2 Hz.

Stimul zvyšujeme postupne. Pri nízkej intenzite sa najprv objaví H-reflex s latenciou približne 30 ms. S rastúcou intenzitou H-reflex rastie, potom klesá a objaví sa a narastá priama motorická odpoveď (M-vlna). Zaznamenáme sériu odpovedí a vyberieme tú s najväčšou amplitúdou H-reflexu.

Hodnotenie: Merame latenciu H-reflexu, porovnávame ju s referenčnou hodnotou (podľa vzorca s dĺžkou nohy a vekom) a medzi stranami. Možno posudzovať aj pomer amplitúd H a M odpovede.

Oneskorený alebo chýbajúci H-reflex môže byť pri S1 radikulopatii, polyneuropatii a lézii ischiadického nervu, ide však o metódu s obmedzenou špecifickosťou. U starších ľudí môže byť H-reflex malý alebo chýbať aj bez ochorenia.

Zdroj:

Aminoff, M. J. (2012). Aminoffs electrodiagnosis in clinical neurology. Edinburgh: Elsevier/Saunders.

Referenčné hodnoty

Nandedkar SD: „Reference values“ for Nerve Conduction Studies. CareFusion (Natus)

H-reflex n. tibialis (záznam z m. soleus):

• Latencia: max. 35,0 ms
• Rozdiel latencií medzi stranami: max. 1,5 ms
• Očakávaná latencia podľa vzorca (Braddom RL, Johnson EW, 1974): 9,14 + 0,46 × dĺžka nohy (cm) + 0,1 × vek (roky) ms

H-reflex n. medianus (záznam z m. flexor carpi radialis):

• Latencia: max. 19,0 ms
• Rozdiel latencií medzi stranami: max. 1,0 ms